Hoy es: Jueves, 28 de Marzo de 2024
inicio

Curso de Maya Yucateco
Nivel Avanzados - Lección 11

 

Objetivos

- Al término de esta unidad, los alumnos deberán expresar en maya los diferentes usos que se le da al agua.
- Los alumnos podrán formar oraciones en maya, utilizando los verbos y demás palabras que contiene esta unidad.
- Podrán hacer una composición en maya, tratando de expresar el uso del agua en el hogar, en los animales y plantas.
- Los alumnos podrán conjugar en maya los verbos en los siguientes tiempos: presente habitual, presente actual, pretérito y futuro.
- Los alumnos podrán traducir al español el diálogo escrito en maya.
- Los alumnos podrán formular oraciones interrogativas en maya y contestarlas afirmativamente. Podrán distinguir los adverbios y conjunciones que contiene esta unidad.

 

XÒOK
CH'E'EN, TS'ONO'OT YÉETEL HÁALTÙUN

Tu kàahilo'ob yúukatàane' sèenkech yàan ya'ab ch'e'eno'ob, ts'ono'oto'ob yéetel háaltùuno'ob. Le ch'e'eno' hach k'abéet ti' kàaho'ob, tumeen ti' ku ho’osa'al ha' utia'al meyah ti' máak tu yotocho’. Ti’ le mehen kàaho'obo' hach hats'uts yila'al u múuch'ul le ko'olelo'ob sáansamal tu háal u ch'e'enil kàah, utia'al u páayto'ob ha' u biso'ob tu yotocho'ob, ti' ku tsikbatiko'ob tuláakal ba'ax úuchti'ob ti’ le k'iino'.

Yàan kàahe' hach tàam u ch'e'enil, yàan xane' ma' tàam u ch'e'enilo'obi'. He'ebix u ch'e'enile' ku ka'anal máak páay ha', wa ma' sùuk ti'i’ ku xáakal u táan u k'ab ikil u páaytik le ha' te' ch'e'eno'.

¿Bíix u páayta'al le ha'o'?

Le ha'o' ku ho’osa'al te' ch'e'eno' yéetel hunp'éel ch'óoy k'a'xa'an ti’ hunp'éel sùum, le sùumo' ku ka'apal ti' hump'éel xbalak' k'axa'an ti' hunp'éel polok che' ts'a'an k'atakbal ti' ka'ap'éel okon yóok'ol u hòol le ch'e'eno'.

Le ch'óoy k'axa'ano' ku pu'ulul ichil le che'eno' tak u k'uchul ichil ha'. Chéenp'el u yu'uba'al àal le ch'óoyo' ku páayta'al, le sùumo' yàan u ko'opol tu bèelil yo'olal ma' u so'oso'ok'pahal, beyo' ma'alo' u bin u halk'alàankil tu k'ab máak.

Le tu'ux yàan le ts'ono'oto'obo' leti' ku ch'e'enil ti' kàah, ba'ale' lelo' ma' u páan chéen máaki', ki'ichkelem yùum betmil way tu lu'umil màaya'obe', yàan le ts'ono'oto'ob way ho'e, yàan ti' mehen kàahi' yàan xan k'áaxi'. Le yano'ob k'áaxo' ku ch'a'abal u ha'il uk'bil tumen kolnáalo'ob, yàan xan le ts'ono'oto'ob ku páahtal u yichíinta'al u ha'ilo'.

Te’ xan k'áaxo' yàan le nukuch háaltùuno'obo', lelo'obo' ku moliko'ob u ha'il cháak, wa ma' tu k'áaxal ha'e' ku p'áatlo'ob tikin. Le túun le óotsil kolnáalo'obo' yah u yiliko'ob wa mina'an ha' te' k'áax tu'ux ku meyaho'obo' tumen seenkech bat'an ti' u kuxtal máak. Wa mina'an mix hunp'íit ha' uk'bile' ku kíimil máak yéetel ba'alche'o'ob.

Ya'ab ba'ax ku bèeta'al yéetel le ha'o: ku pu'uk'ul k'eyem, ku ho'oyol chukwa', sa', ku cha'akal hanal, ku p'o'obol nòok’, mayek, lùuch, xòoteb, nah, ku hóoya'ta'al pak'al, ku yu'uk'ul tumen máak, wakax, ts'íimin, pèek', kàax, ch'íich’, mìis, k’éek'en, k'abéet ti' tuláakal máak, ba'alche'o'ob yéetel xíiwo'ob.

Wa ka wu'uyik hach uk'aheche', k'at hunlùuch u ha’il yúukatàan a wuk'e', ku ya'ala'ale', "máax ku yuk'ik u ha’il yúukatàane' ku p'áatal way t lu'umile'. Uk'e' yo'olal a síikabah t lu'umil.

 

Ejercicios:

1.-  Después de leer detenidamente la lectura, subraya todos los sustantivos,     adjetivos, adverbios y verbos que contenga.

2.- Conjuga los verbos en presente actual, presente habitual y pretérito.

3.- Contesta en maya las siguientes preguntas:

¿Ba'ax yáan tu kàahil Yúukatàan?
¿Tu'ux ku bin le máako'ob u ho’oso'ob ha'o'?
¿Ba'ax bèelal le ha' tio'obo'?
¿Ba'ax ku yuk'ik le máako'ob yéetel ha'o'?
¿Ba'axten ku yuk'iko'ob ha'?
¿Ba'axten ku yu'uk'ul hunlùuch ha'?
¿Teche' ka wuk'ik wa ha'?
¿A k'áat wa a wuk’ ha’?
¿Bix u ho’osa'al ha' ch’e’en?
¿Ba'ax ku ch'e'enil tu'ux mina'an ch'e'e'eno’ob?
¿Máax uk'ik u ha’il le ts'ono'oto'ob yàan k'áaxo'?
¿Ku yichíinta'al wa u ha’il ts'ono'ot?
¿Tu'ux u láak' ku ch’a’ik ha’ le kolnáalo'obo'?
¿Ka wuk'ik wa puk’bil k'eyèem?
¿Yàan wa ch’e’en ta wotoch?
¿A k'áat wa hunp'éel lùuch?

La finalidad de este ejercicio, es hacer que los alumnos aprendan a formular preguntas en maya y responderlas afirmativamente. También podrán observar cómo en las tres últimas preguntas aparece la partícula como partícula interrogativa que se usa en sustitución de los siguientes adverbios:

¿Ba'ax?  ¿Qué?,  ¿Tu'ux? ¿Dónde?  ¿Bix? ¿Cómo?

4.- Siguiendo el ejemplo anterior formula cinco oraciones interrogativas con cada uno de los adverbios tu'ux, ba'ax y bix y cinco oraciones usando la partícula .


1.- Ba'ax                                                                     1.- Tu'ux
2.-
3.-
4.-
5.-

1.- Bix                                                                         1.- Wa
2.-
3.-
4.-
5.-

5.- Que los alumnos formen equipos de dos en dos, para hacer un pequeño diálogo sobre el uso que le dieron al agua durante el día.

6.- Subraya el sujeto y el predicado de las siguientes oraciones y encierra en un círculo todos los verbos conjugados en pretérito y futuro.

1.- Le ko'olelo' táan u p'o'.
2.- Leti'e' p'o'onah ho'olhe'.
3.- Teche' ta wuk'ah ha'.
4.- X Máaria táan u yuk'ik hunlùuch ha'.
5.- To'one' bíin k hol k ch’e’en.
6.- H wàane' tu holah u ch’e’en.
7.- In suku'une' bíin u hol u ch’e’en.
8.- Kin meyah sáansamal.
9.- Meyahnahen tu yotoch a kìik.
10.- Teche' ta hóoya'.
11.- Hóoya'nahen ta wotoch.

 

 




Regresar
  © Universidad Autónoma de Yucatán
Centro de Investigaciones Regionales "Dr. Hideyo Noguchi"
Unidad de Ciencias Sociales
Dirección General de Desarrollo Académico