Hoy es: Viernes, 26 de Abril de 2024
inicio
Curso de Maya Yucateco
Nivel Principiantes - Lección 2

OBJETIVOS

  • Repaso de los pronombres personales, pronombres dependientes, advervios y adjetivos.
  • Los alumnos serán capaces de formular oraciones afirmativas y negativas.
  • Los alumnos aprenderán elementos básicos de una entrevista familiar.
  • Los alumnos conjugaran los verbos que los verbos que contiene el diálogo en presente actual y presente habitual.
  • Los alumnos aprenderán los diferentes adjetivos numerales.
  • Los alumnos podrán decir los colores en maya.

NIVEL PRINCIPIANTES

Lección No. 2 - Parte I

EJEMPLOS DE PRONOMBRES DEPENDIENTES

¿Ba'ax a wòohel a bèeteh?

  1. In wòohel míis
  2. A wòohel pàax
  3. U yòohel k'àay
  4. K òohel míis
  5. K òohel meyah
  6. U yòohelo'ob k'àay

DIÁLOGO

    Pedro visita la casa de José para saber si asisten sus hijos a la escuela.

PEDRO:
- ¿Bix a bèel h José?
JOSE :
- Tòoh in wòol, ¿Kux tèech?
PEDRO :
- Beyxan tèen, tòoh in wóol.
JOSE :
- Kux a tàatah yéetel a na', ¿bix u bèelo'ob?
PEDRO:
- Letio'obe' tòoh yóolo'ob xan. José, ¿ku bin a pàalal xòok?
JOSE :
- Chéen huntúul ku bini', le uláak' ka'atúulo' ma' tu bino'ob xòok.
PEDRO:
- ¿Ba'axten ma' tan u bino'ob xòok?
JOSE :
- Tumen k'abéet u yáantikeno'ob meyah.
PEDRO:
- Ma'alob ka u yáantecho'ob, ba'ale' hach k'abéet u kaniko'ob xòok.
JOSE :
- Ha'alil ka in túuchto'ob oknak k'ìine', beyo' ku meyaho'ob bul k'ìine', oknak k'ìin túune' ku bino'ob xòok.
PEDRO:
- Ma'alob, túuchto'ob xòok.He' in wa'alik ti le ah ka'ansah, ka ts'a'abak u ts'albil hu'uno'obo'.
JOSE :
- ¿Teche' Pedro ka láah túuchtik a pàalal xòok?
PEDRO:
- Ku láah bino'ob, tak tèen kin bin, yéetel in watàan xòok.
JOSE :
- He'elo' míin yàan in bin yéetel le pàalalo', yo'olal u kaniko'ob xòok.
PEDRO:
- Ka xi'ike'ex, ti' kin in wile'ex tu nahil xòoke'.
JOSE :
- Ma'alob he' k bine'.
PEDRO:
- José, ¿bix u k'àaba' le pàalal ma'atech u bino'ob xòoko'?
JOSE :
- U k'àaba'o'obe' Carlos yéetel Jorge.
PEDRO:
- ¿Kux a watàan, bix u k'àaba'?
JOSE :
- Leti'e x Paula Noh.
PEDRO:
- Ts'o'ok in ts'íibtik u k'àaba'o'ob, pa'atik in bin.
JOSE :
- Hach Dyos bo'otik h Pedro, òok'in k ilikbah tu nahil xòok.
 

Vocabulario

Maya Español
a bèel tu camino
áak'ab noche
áantah ayudar, ayuda
ah ka'ansah maestro
atàan esposa
ba'ale' pero
ba'axten por qué
beh camino
beyo' así
bo'ol pagar, pago
bul k'ìin todo el día
ch'uhuk pak'áal naranja dulce
che' árbol, madera
chéen sólo
h kàanbah alumno
ha'alil solamente
hach muy
he'ebix así como
hunkúul numeral para
árboles
hunp'éel numeral para
cosas inanimadas
hunts'íit numeral para
varas
huntúul numeral para
seres vivos
íichan esposo
íits'in hermano menor
k'àay canto, cantar
k'abéet necesario
ka'ansah enseñar
ka'atúul 2 (numeral
para seres vivos)
kex beyo' qué bueno,
aunque sea así
kex aunque
kòol milpa
kux tèech y tú?
meyah trabajo,
trabajar.
míin yàan creo que hay,
creo que tendré
míis barrer, escoba
nahil xòok escuela
oknak kìin noche,
anochecer
òohel saber
òon aguacate
pa'atik in bin ya me voy
pàal niño, niña
pàax música, tocar
un instrumento
musical
pak'áal naranja
su'uts' pak'áal naranja agria
tak hasta
tòoh in wóol estoy bien de
salud
tumen porque, por
túun donde,
entonces
uláak' otro
xèen ve, anda
yéetel y, con


...Contenido...   ...Siguiente...




Regresar
  © Universidad Autónoma de Yucatán
Centro de Investigaciones Regionales "Dr. Hideyo Noguchi"
Unidad de Ciencias Sociales
Dirección General de Desarrollo Académico