 |
 |
Hoy es:
Domingo, 26 de Octubre de 2025 |
|
|
|
|
|
|
Curso de Maya Yucateco Nivel Principiantes - Lección 2
|
|
|
|
OBJETIVOS
- Repaso de los pronombres personales, pronombres dependientes, advervios y adjetivos.
- Los alumnos serán capaces de formular oraciones afirmativas y negativas.
- Los alumnos aprenderán elementos básicos de una entrevista familiar.
- Los alumnos conjugaran los verbos que los verbos que contiene el diálogo en presente actual y presente habitual.
- Los alumnos aprenderán los diferentes adjetivos numerales.
- Los alumnos podrán decir los colores en maya.
NIVEL PRINCIPIANTES
¿Ba'ax a wòohel a bèeteh?
- In wòohel míis
- A wòohel pàax
- U yòohel k'àay
- K òohel míis
- K òohel meyah
- U yòohelo'ob k'àay
|
DIÁLOGO
Pedro visita la casa de José para saber si asisten sus hijos a la escuela.
-
PEDRO:
-
- ¿Bix a bèel h José?
-
JOSE
:
-
- Tòoh in wòol, ¿Kux tèech?
-
PEDRO
:
-
- Beyxan tèen, tòoh in wóol.
-
JOSE
:
-
- Kux a tàatah yéetel a na', ¿bix u bèelo'ob?
-
PEDRO:
-
- Letio'obe' tòoh yóolo'ob xan. José, ¿ku bin a pàalal xòok?
-
JOSE
:
-
- Chéen huntúul ku bini', le uláak' ka'atúulo' ma' tu bino'ob xòok.
-
PEDRO:
-
- ¿Ba'axten ma' tan u bino'ob xòok?
-
JOSE
:
-
- Tumen k'abéet u yáantikeno'ob meyah.
-
PEDRO:
-
- Ma'alob ka u yáantecho'ob, ba'ale' hach k'abéet u kaniko'ob xòok.
-
JOSE
:
-
- Ha'alil ka in túuchto'ob oknak k'ìine', beyo' ku meyaho'ob bul k'ìine', oknak k'ìin túune' ku bino'ob xòok.
-
PEDRO:
-
- Ma'alob, túuchto'ob xòok.He' in wa'alik ti le ah ka'ansah, ka ts'a'abak u ts'albil hu'uno'obo'.
-
JOSE
:
-
- ¿Teche' Pedro ka láah túuchtik a pàalal xòok?
-
PEDRO:
-
- Ku láah bino'ob, tak tèen kin bin, yéetel in watàan xòok.
-
JOSE
:
-
- He'elo' míin yàan in bin yéetel le pàalalo', yo'olal u kaniko'ob xòok.
-
PEDRO:
-
- Ka xi'ike'ex, ti' kin in wile'ex tu nahil xòoke'.
-
JOSE
:
-
- Ma'alob he' k bine'.
-
PEDRO:
-
- José, ¿bix u k'àaba' le pàalal ma'atech u bino'ob xòoko'?
-
JOSE
:
-
- U k'àaba'o'obe' Carlos yéetel Jorge.
-
PEDRO:
-
- ¿Kux a watàan, bix u k'àaba'?
-
JOSE
:
-
- Leti'e x Paula Noh.
-
PEDRO:
-
- Ts'o'ok in ts'íibtik u k'àaba'o'ob, pa'atik in bin.
-
JOSE
:
-
- Hach Dyos bo'otik h Pedro, òok'in k ilikbah tu nahil xòok.
Vocabulario
| Maya |
Español |
| a bèel |
tu camino |
| áak'ab |
noche |
| áantah |
ayudar, ayuda |
| ah ka'ansah |
maestro |
| atàan |
esposa |
| ba'ale' |
pero |
| ba'axten |
por qué |
| beh |
camino |
| beyo' |
así |
| bo'ol |
pagar, pago |
| bul k'ìin |
todo el día |
| ch'uhuk pak'áal |
naranja dulce |
| che' |
árbol, madera |
| chéen |
sólo |
| h kàanbah |
alumno |
| ha'alil |
solamente |
| hach |
muy |
| he'ebix |
así como |
| hunkúul |
numeral para árboles |
| hunp'éel |
numeral para cosas inanimadas |
| hunts'íit |
numeral para varas |
| huntúul |
numeral para seres vivos |
| íichan |
esposo |
| íits'in |
hermano menor |
| k'àay |
canto, cantar |
| k'abéet |
necesario |
| ka'ansah |
enseñar |
| ka'atúul |
2 (numeral para seres vivos) |
| kex beyo' |
qué bueno, aunque sea así |
| kex |
aunque |
| kòol |
milpa |
| kux tèech |
y tú? |
| meyah |
trabajo, trabajar. |
| míin yàan |
creo que hay, creo que tendré |
| míis |
barrer, escoba |
| nahil xòok |
escuela |
| oknak kìin |
noche, anochecer |
| òohel |
saber |
| òon |
aguacate |
| pa'atik in bin |
ya me voy |
| pàal |
niño, niña |
| pàax |
música, tocar un instrumento musical |
| pak'áal |
naranja |
| su'uts' pak'áal |
naranja agria |
| tak |
hasta |
| tòoh in wóol |
estoy bien de salud |
| tumen |
porque, por |
| túun |
donde, entonces |
| uláak' |
otro |
| xèen |
ve, anda |
| yéetel |
y, con |
|
|
| |
© Universidad Autónoma de Yucatán
Centro de Investigaciones Regionales "Dr. Hideyo Noguchi"
Unidad de Ciencias Sociales
Dirección General de Desarrollo Académico |
|
|