NIVEL PRINCIPIANTES
Juan y Luis se encuentran en el camino, se saludan y conversan sobre la actividad que realizaron durante la mañana.
-
H Juàan:
-
- Ki'ki't'àantabah h Lúuis
-
H Lúuis:
-
- Ki'ki't'àantabah H Juàan, ¿tu'ux ka bin?
-
H Juàan:
-
- Táan in bin ts'òon
-
H Lúuis:
-
- ¿Ba'ax ku ts'o'onol k'áax?
-
H Juàan:
-
- Ku ts'o'onol ch'íich', hùuh, bèech' yéetel t'u'ul.
¿Kux tèech, tu'ux a tàal?
-
H Lúuis:
-
- Tàalen in ch'a' hunkúuch si', utia'al u bèeta'al wàah in hàanteh.
-
H Juàan:
-
- Ma'alob beyo' H Lúuis, wa ma'e, ma' tun u ts'áah wàah a na' a hàanteh.
-
H Lúuis:
-
- ¿Bix u k'àaba' le a chan íits'in ku bin ta wéetel ts'òone'?
-
H Juàan:
-
- U k'àaba'e' H Pèedro.
-
H Lúuis:
-
- Ah bey xan u k'àaba' in wíits'ino'
-
H Juàan:
-
- Pa'atik in bin tin wotoch H Lúuis, tak tu láak' k'ìin
-
H Lúuis:
-
- Ma'alob tak tu láak' k'íin
| MAYA |
ESPAÑOL |
| ah ts'òon |
cazador |
| atàan |
esposa |
| ba'ax |
que |
| bak' |
carne |
| bèet |
hacer |
| beyo' |
así |
| bin |
ir |
| bix |
cómo |
| bu'ul |
frijol |
| ch'a'ah |
coger,agarrar |
| hanal |
comida |
| hunkúuch |
un tercio,
una carga |
| íichan |
marido |
| íits'in xìib |
hermano menor |
| íits'in ko'olel |
hermana menor |
| íits'in |
hermano o
hermana menor |
| k'àaba' |
nombre |
| k'áax |
monte |
| ka'asuku'un |
primo |
| ki'ki't'àantabah |
forma de saludo |
| kìik |
hermana mayor |
| kux tèech |
y tu |
| ma' |
negación, no |
| ma'alob |
bueno |
| mayek |
mesa |
| na' |
mamá |
| otoch |
casa |
| p'àak |
tomate |
| pòol |
cabeza |
| si' |
leña |
| suku'un |
hermano mayor |
| tàal |
venir |
| tàalen |
vine, pasado del verbo
intransitivo en primera
persona singular. |
| tàatah |
papá |
| ts'a'ah |
dar |
| ts'eh yùum |
tío |
| ts'onah |
cacé, pasado del
verbo transitivo |
| ts'òon |
rifle |
| tu'ux |
dónde |
| tumen |
por, porque |
| utia'al |
de él, para él, para |
| wa ma'e |
condicional
si - no |
| wàah |
pan, tortilla |
| wakax |
res |
|